Jeseň 1972. Vlasy hipíkom stále dorastajú a bigbít je čoraz tvrdší. Študenti pokračujú vo výskume a štúdiu , ale už v tieni temného záujmu ŠtB. Jej záujem je nevyspytateľný a zničujúci. Ešte posledné záblesky vtipných študentských poznámok, rozhovorov a stretnutí. A koniec. Zatýkanie, bitka, zrútenie, smrť. Zloba, diabol, rany. Hrôza, hrôza, hrôza. Táňa, Tomáš, Martin a Klára majú devätnásť a zvedavo pozorujú svet okolo seba. Najviac ich zaujíma, či honosný relikviár, ktorý bude otvorený v rámci rekonštrukcie naozaj ukrýva jazyk Jána Nepomuckého.