Zverejnené 23.11.2015,
Pre dospelých
Pre mládež
Bradáčova ulica je pomenovaná po evanjelickom kňazovi, publicistovi a americko-slovenskom kultúrnom činiteľovi Jánovi Samuelovi Bradáčovi. Pochádzal z Trenčianskeho kraja. Narodil sa 26. novembra 1889 na Myjave. Ako 18 ročný odišiel aj s rodinou do USA. Tam vyštudoval teológiu a neskôr pôsobil ako evanjelický kňaz v meste Whiting v Indiane. Počas II. svetovej vojny podporoval boj za obnovenie Česko-Slovenska a stal sa členom prvého česko-slovenského odboja. Ako cirkevný a kultúrny pracovník bol členom viacerých cirkevných a kultúrnych spolkov, medzi nimi Slovenská liga v Amerike (bol tiež spoluautor jej Memoranda) a Národný slovenský spolok. Zároveň predsedal Slovenskej evanjelickej jednote a Národnému zväz slovenských evanjelikov v USA. ( na obr. v prílohe je evanjelický kostol v meste Whiting v štáte Indiana v USA v časoch, kedy v ňom pôsobil J.S. Bradáč )
zdroj: Encyclopaedia Beliana. Zv.2. Bell-Czy, Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 2001, 686 s., s.251
http://www.ecav.sk/files/user/hist_kalend_nov_2014.pdf
Vendelín Bohboj Kutlík
Vendelín Bohboj Kutlík5.4.1834, Stará Pazova – 4.6.1904, Bratislava
Vendelín Bohboj Kutlík, po ktorom je dnes pomenovaná ulica v bratislavskej Petržalke, sa narodil 5.4.1834 v obci Stará Pazová (dnešné Srbsko). Bol nielen advokátom ale aj publicistom, básnikom a významným národným buditeľom. Advokát Peter Kerecman opisuje začiatky Kutlíkovej národnobuditeľskej činnosti nasledovne:
„Už počas koncipientskej praxe sa venoval slovenským študentom, ktorí ho navštevovali v jeho byte na Sedlárskej ulici, prednášal im o dejinách Slovákov, organizoval literárne schôdzky, výlety na Devín. Študenti v ňom videli „druhého Štúra“ 60. rokov“.
„Jeho život bol spojený so životom jeho spolužiaka z detstva v Pitvaroši, advokáta Michala Mudroňa, s ktorým najprv spolu študovali na lýceu, spolu nastúpili na Právnickú akadémiu v Prešporku, podnikali spoločné výlety do Modry k Štúrovi a Kalinčiakovi, aby sa stal Vendko Kutlík nakoniec Mudroňovým pokračovateľom a novým „otcom slovenských študentov“ v Prešporku“.
Svoju advokátsku prax začal v roku 1867 v Trnave, kde pôsobil až do roku 1874. Počas tohto obdobia sa oženil, za manželku si zobral Boženu Hodžovú, dcéru Michala Miloslava Hodžu. Po čase sa presťahoval aj s rodinou (v tom čase už mali 3 deti) do Prešporku, kde mal od roku 1874 otvorenú advokátsku kanceláriu. Súčasťou Kutlíkovej činnosti v Prešporku bolo zoskupovanie slovenských študentov, ktorí k nim chodievali na návštevu, medzi nimi napríklad aj Milan Štefánik. Kutlík podporoval národne aktívnych slovenských študentov, robil prednášky o slovanských dejinách a organizoval výlety na Devín a do Modry.
Následkom stupňujúceho sa maďarizačného tlaku bol Kutlík najskôr podrobený vyšetrovaniu a neskôr mu dokonca zastavili advokátsku prax. Ako sa spomína v knihe Cintorín pri Kozej bráne, zámienkou na prenasledovanie sa stala narodeninová oslava Kutlíkovej manželky Boženy, ktorá sa konala v októbri 1885 v Meštanskom pivovare. Proti Kutlíkovi bolo vtedy vznesené obvinenie z panslavizmu. Označili ho za panslávskeho agitátora a zakázali mu výkon advokátskej činnosti. Zároveň obvinili a vylúčili zo škôl 7 študentov teológie. Okrem samotného Kutlíka boli potrestaní aj členovia jeho rodiny (syna Vladimíra vylúčili zo školy, lebo verejne vystúpil na Kutlíkovu obranu a dcéram Márii a Viere zakázali učiť na štátnych školách). Aj napriek hore popísaným udalostiam Kutlík neukončil stretnutia so slovenskými študentmi a tí ho naďalej navštevovali v jeho byte. Vendelín Bohboj Kutlík zomrel 4.6.1904 v Bratislave. Pochovaný je spolu s manželkou na evanjelickom cintoríne pri bývalej Kozej bráne.
Zdroj:
http://www.nasaadvokacia.sk/v_kutlik.html
https://dennikn.sk/240367/ukryvaju-bohatu-historiu-no-v-bratislave-uz-len-chatraju-pribehy-troch-domov/
Cintorín pri Kozej bráne / Viera Obuchová, Štefan Holčík. — 1. vyd. — Bratislava : Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, 2006. — 208 s. — (Bratislava – Pressburg)