Osobnosti, po ktorých sú pomenované petržalské ulice – Albert Mamatey a Ľudovít Jaroslav Haan

Albert Mamatey

(11. apríl 1870 – 21. december 1923)

Ďalšia z ulíc v bratislavskej Petržalke je pomenovaná po významnom slovenskom politikovi žijúcom v USA, Albertovi Mamateyovi. Narodil sa 11. apríla 1870, pochádzal z Kláštora pod Znievom a ako dvadsaťtri ročný odišiel do Ameriky. Hoci sa pôvodne vyučil za zámočníka, bol jedným zo zakladateľov Slovenskej ligy, ktorej v rokoch 1911 až 1920 aj predsedal. Počas tohto obdobia bolo Slovenskou ligou spísané Memorandum o hospodárskej, politickej a kultúrnej samostatnosti Slovákov a začala sa zbierka za osamostatnenie Slovenska (tzv. zbierka na Politicko-agitačný fond).

Mamatey bol politicky aj kultúrne aktívny, počas svojho pobytu v Amerike sa angažoval v rôznych oblastiach politického a kultúrneho života a pomáhal viacerým skupinám Slovákov žijúcich doma aj v zahraničí. Pre slovenských robotníkov založil Kanceláriu práce, finančne podporoval slovenských študentov (organizoval finančné zbierky) a v rokoch 1908 – 1909 vydáva časopis Škola reči anglickej – radený medzi najlepšie príručky angličtiny. Založil tiež Kruh mládeže ako súčasť Národného slovenského spolku a stal sa pomocným redaktorom v Národných novinách.

Po vojne ostáva naďalej aktívny a pôsobí v Pittsburghu ako československý konzul.

Mamatej osobne rokoval s T. G. Masarykom o nomenklatúrnych otázkach slovenskej štátnosti. Až dovtedy možno A. Mamateja považovať za jedného z hlavných strojcov spoločného česko-slovenského štátu (bol aj signatárom Pittsburskej dohody), ktorý sa úspešne radí vedľa M. R. Štefánika. Roku 1919 však navštívil Česko-Slovensko a vrátil sa odtiaľ ako vymenený. Na stretnutiach s pražskými politikmi rokoval o politickom a ekonomickom usporiadaní spoločného štátu a pravdepodobne vtedy mu Masaryk ponúkol post čs. konzula v Pittsburgu, čo Mamatej prijal. Vo vedení Slovenskej ligy to malo za následok ostré rozpory. Keď sa v septembri 1920 ujal svojho úradu, výbor ligy odmietol s ním spolupracovať a roku 1922 ho z nej vylúčili.

zdroj:

Všeobecná encyklopedie 5 diel : M/O / Všeobecná. — 1.vyd. — Praha : Diderot, 1999. — 507 s., s. 57

Slováci vo svete 2.diel / Kol. František Bielik. — 1.vyd. — Martin : Matica slovenská, 1980. — 316 s.

Sto slávnych Slovákov. Zostavil Milan Ferko. Matica slovenská Martin 1997, Spracovala M. Remiašová

Ľudovít Jaroslav Haan

celým menom Ľudovít Augustín Jaroslav Haan, pseud. János Oláh, 13. august 1818 Sámsonháza, Maďarsko – 12. august 1891 Békešská Čaba, Maďarsko.

Ľudovít Jaroslav Haan, podľa ktorého je pomenovaná petržalská ulica Haanova, sa narodil 13. augusta v maďarskej obci Sámsonháza. Tento významný slovenský spisovateľ a akademik bol okrem iného aj historikom, etnografom, kultúrnym dejateľom a jedeným z najvýznamnejších predstaviteľov dolnozemských Slovákov v 19. storočí. Haanovi predkovia prišli do Uhorska z Nemecka v 17. storočí (meno Haan vzniklo poslovenčením nemeckého mena Hahn, v preklade kohút).

Detstvo prežil Ľudovít v Békešskej Čabe, kde navštevoval aj ľudovú školu. Neskôr študoval na evanielickom gymnáziu v Poľnom Berinčoku a v Prešove na evanielickom kolégiu. Tu sa aktívne zapájal do činnosti slovenského študentského spolku, stal sa jeho tajomníkom a básnikom, prekladal z maďarčiny a začal sa venovať teológii a filozofii. Zároveň ako podpredseda maďarského spolku podporoval spoluprácu maďarských a slovenských študentov. Jeho záujem o teológiu pokračoval neskôr v rokoch 1841 – 1842, kedy študoval teológiu na Univerzite v Jene a Berlíne. O rok neskôr ho v Banskej Štiavnici vysvätili za evanielického kňaza a ako vojenský kňaz sa v rokoch 1848 – 1849 zúčastnil Maďarskej revolúcie. Po ukončení štúdia sa Haan opäť vracia do Békešskej Čaby, aby tu pracoval ako učiteľ a kaplán. Neskôr je jednohlasne zvolený za kňaza v Nadlaku, kde pôsobí až do roku 1855. Práve v tomto, dnes už rumunskom meste, sa začína aktívne zaoberať regionálnou históriou a etnografiou (ako to opisuje aj O. Štefanko v doslove k Haaovmu Dejepisu starého a nového Nadlaku). „Nadlacký pobyt znamenal preňho veľmi veľa. Tu sa začal systematicky venovať regionálnej histórii, etnografii, archeológii a dejinám umenia.“ (Haan, Ľ., Štefanko,O. 1994, s. 56). Ešte predtým sa ožení s Katarínou Vilímovou a v roku 1848 sa im narodí dcéra Karolína. Katarína však o dva mesiace nato zomiera a Haan si zoberie za ženu jej sestru. V roku 1855 sa vracia do Békešskej Čaby a je zvolený za hlavného notára cirkvi.

Ľudovít Haan vydal okolo 20 publikácií, prevažne s tematikou vysťahovalectva Slovákov na Dolnej zemi. K najvýznamnejším patria:

Pametnosti Békeš-Čabánske (1845), Malý spevník, Dějepis starého i nového Nadlaku (1853), Jena Hungarica (1858), Chronologické tabuľky k dejinám evanielickej cirkvi v Uhorsku (1859), Minulosť Békešskej stolice (1870), Cithara sanctorum, jeji historia, její průvonce a tohto spolupracovníci (1873).

Okrem vyššie spomínaných diel písal náboženské piesne a literárne historické štúdie o Matejovi Belovi, Jánovi Kollárovi, Jiřím Tranovskom, Albertovi Dürerovi a iných.

Haanov záujem o históriu a kultúru sa prejavil aj založením Archeologického a kultúrno-historického spolku Békešskej župy. Bol tiež členom Matice Slovenskej (od roku 1863) a v roku 1877 sa stal členom korešpondentom Uhorskej akadémie vied. Osobne sa stretol s cisárom Františkom Jozefom a získal vyznamenanie rytierskeho kríža Radu Františka Jozefa (1881).

Na obr. : v roku 2014   slovenskí evanjelici v Nadlaku oslávili dvojsté výročie postavenia kostola, okolo ktorého tu prebiehali za dve storočia také významné udalosti, ktoré zohrali rozhodujúcu úlohu pri udržiavaní a rozvíjaní rodnej reči, identity a dedičstva po predkoch. Najväčšiu zásluhu na tom mali osobnosti z radov farárov a učiteľov, akými boli najmä Ľudovít Haan, Daniel Zajac, Ondrej Severíni, Karol Hrdlička, Ľudovít Boor, Ivan Bujna, ale i bankový úradník a spisovateľ Jozef Gregor Tajovský a iní.

zdroj

Encyclopaedia Beliana Zv. 5. Galb – Hir : Slovenská všeobecná encyklopédia. — 1. vyd. — Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 2007. — 670 s.

1. 419

http://www.ecav.sk/files/user/hist_kalend_aug_2013.pdf

Dejepis starého a nového Nadlaku / Ľudovít Haan ; Doslov Ondrej Štefanko. — vyd. — Nadlak : Demokratický zväz Slovákov a čechov v Rumunsk, 1994. — 65 s.

s.52 – 58