Zbierka básní 89-ročnej Emílie Filipovej, nám dáva osviežujúci dar poetického spôsobu prežívania posledných rokov života. Rozpráva sa so stromami, necháva sa strhávať búrkou svojich snov, nekričí navonok, ale dovnútra, sama sebe je bútľavou vŕbou. Usiluje sa zostúpiť do prapodstaty svojho bytia, dotknúť sa srdcom hviezd, každý deň v sebe objaviť človeka.