Každá generácia sa svojím spôsobom vyrovnáva s jeho odkazom a premieta ho do svojho hodnotenia a pamäti o Štúrovi. Cieľom tejto publikácie nie je Štúra oslavovať, adorovať, napokon, aj keď sa čitateľ v niektorých kapitolách dočíta o Štúrových oslavách, bude to skôr analýza tohto fenoménu verejného života, prostredníctvom ktorého sa posilňujú kolektívne emócie, buduje sa skupinová identita, historická pamäť a pocit spolupatričnosti na rôznych úrovniach – národnej, konfesionálnej, či lokálnej. Kniha je rozdelená do dvoch častí: prvá časť prináša výsledky tradične zameraného výskumu, v ktorom spočíva ťažisko na osobnosti Ľudovíta Štúra, na jeho diele a dobe, v ktorej žil a pôsobil. Jednotlivé kapitoly sa venujú problematike Štúrovho vzťahu k evanjelickej cirkvi, jeho politického myslenia i životnej praxe, prejavujúcej sa k fenoménu Slovanstva, ale aj reflexii Ľ. Štúra v maďarskej historiografii. Rovnako zaujímavé a prínosné sú kapitoly o vzájomnom vzťahu dvoch uhrovských rodín, šľachtickej rodiny Zayovcov a učiteľskej rodiny Štúrovcov, ako aj o podpore turčianskeho zemianstva Štúrovým snahám o vydávanie novín.
Druhá časť kolektívnej monografie je zameraná na tzv. druhý, teda posmrtný život Ľudovíta Štúra, všíma si, ako sa zo živého človeka stáva symbol, ako sa s týmto symbolom „pracuje“, ako je využívaný či zneužívaný v politickom živote. Táto časť obsahuje príspevky zamerané na výskum kolektívnych identít a symbolických reprezentácií, pričom médiami, ktoré šíria Štúrovu pamiatku v spoločnosti, sú literárne alebo publicistické texty, oslavy a pomníková scéna, školské učebnice a múzejné expozície, ale aj širšie chápaná kultúra a rôzne druhy umenia, či dokonca „veľké“ umenie na „malých“ papierikoch, teda na bankovkách.